Človek sa stáva šťastným zbavovaním sa túžby po majetku a moci

Ráno sa každý cudzí na ulici s úsmevom zdraví „...morning“ ako u nás na dedine. Páči sa mi prezývka značky auta z Johannesburgu GP (Gauteng province) ako gangster paradise. Už mi pomaly tuhne brucho – idem k žralokom. Musel som zmeniť aj ďalšie Money kvôli nim. Africaans uprednostňujú NED bank.  Raňajky som dostal v B/P. Ubúdajú akosi rýchlejšie ako som si predstavoval. Super služby – cítim sa ako UK citizen v 19.storočí. Všade samí čierni zamestnanci, mimoriadne úslužní na super lacnej ubytovni (cca 4€). Great white shark tour je drahá, ale super. Najprv ma usmernil shuttler: „Hey guy, where do you go? This is Africa, relax, keep smile, get in from other site.“ Neviem si zvyknúť, že sa jazdí vľavo a furt chcem nastúpiť k šoférovi. Išli sme na krásne pobrežie Indického oceánu, super počasie, kraťasy v zime. Idem spolu s fanúšikmi z Nového Zélandu, Portugalska, US a UK. Zaujímavé nalodenie. V takom počasí sú akési veľké vlny. Horizont sa mi stále vo vlnách stratí a znovu objaví a malý čln neustále stúpa a klesá cca 20m. Po polhodine plavby som dostal morskú chorobu. A až do večera, keď sa vraciame som neustále nalepený na krajíčku lode a v kuse grcám do vody. Ani som nemohol fotiť cca 40 000 tuleňov obývajúcich Dyer Island. A kde sú tulene, sú aj žraloky. Čln kotví na otvorenom mori. Hádže sa návnada – iná žraločia hlava a vedro krvi. A do 5 minút bolo okolo hlavy obrovské množstvo rôznych druhov rýb, ktoré som nikdy predtým nevidel. O 10 min. majestátne priplával on – môjho srdca šampión, 6m dlhý veľký biely žralok. Len 2m od mojich zvratkov pri lodi. Dych sa zastavuje. Sprievodca hovorí o príhode spred dvoch rokov, keď žralok vyskočil na palubu a dohrýzol turistu. Chvíľu váham, či si obliecť neoprén. Na začiatku sa išiel potápať každý. Po tom, čo sa nám žraloky predviedli priamo pred očami sa odváži pod vodu asi 10 ľudí z 20. Nechýbam medzi nimi. Ešte hodím jednu tyčku a idem do vody. Do klietky skočím tak, že mám modrinu na rameni. Keď sa spúšťame dolu, vidím ho pod sebou asi 10m. Práve zospodu útočí na tulene, ak je vo vašej výške nie je taký nebezpečný. Šťuchne do mňa Christiano z Portugalska, že rýchlo, ukazuje prstom vľavo. Priamo na nás sa ladne pomaly valí obrovská obluda. Aby nás v klietke nezlynčoval, staff hodí návnadu vedľa nás. Žralok sa na ňu ulakomí tak rýchlo, že plnou rýchlosťou a celou váhou udrie chvostom do klietky. No keď už po tomto nezosiviem, tak nikdy. Ani neviem v tom neopréne odhadnúť, či som došťatý alebo nie. Ale nedivil by som sa. Vystúpim hore a rýchlo idem grcať. V tom sharker kričí: „ Whale, direction 10 o´clock“. Nevidím ju, ale keď sa čln zdvihne na vrchol vlny, ukáže sa mi v plnej kráse. Bola iba 5% šanca, že v tomto čase uvidíme veľrybu a tak som vygrcaný do nemoty, nohy aj ruky mám roztrasené, ale som nesmierne šťastný. U žralokov je tá šanca 85% a tak mám za sebou mimoriadne úspešný deň. Na izbe pribudol austrálsky pár a švédky. Večer som sa znova vybral k útesom a stratil som cestu. Pomáhajú mi ochotní dôchodcovia(bývalý maratónec), ktorí ma zavezú asi 5km až do B/P. Super vysmiati Afričania.