Človek sa stáva šťastným zbavovaním sa túžby po majetku a moci

Ďalší pokus kúpiť lístky na bus. Klasicky africky komplikované a hlavne strašne dlho to trvá – cca 3hod. Do mesta Hermanus, kde je môj prvý stop už nejde nič a tak ma Ian vezie 120km. V Office na predaj lístkov si zabudnem mobil. Kočka nás hľadá po uliciach centra CT. Nakoniec sme sa stretli a ja som ani nevedel, že mi chýba. Rozlúčka s Ianom – objímačky ako s rodinou. Koniec túlania sa so sprievodcom. Odteraz pokračujem sám.

Je dosť zima, spím v backpackers (B/P). Farebné africké motívy po stenách. Idem na niekoľkohodinovú prechádzku po morských útesoch. Stmieva sa. Úplne sám, až ma mrazí. Nádhera. V meste je najlepší whale-watching na svete priamo z brehu. Bohužiaľ veľryby do zátoky prichádzajú až v druhej polovici júna a zatiaľ nedorazili. Tak sa zajtra vyberiem za tuleňmi a veľkým bielym žralokom. Na izbe spím okrem iných aj s Belgičanom, ktorý už 3 mesiace brázdi Nigériu, Tanzániu a Južnú Afriku. Super. Najviac si pochvaľuje ľudí v Nigérii, kde už bol druhýkrát. V backpackers (B/P) je k dispozícii aj kuchynka a tak si zalievam polievku a kávu a naplánujem celý mesiac. Samozrejme úplne ináč ako doma. Dúfam, že sa mi nebudú snívať Čeľuste.