Človek sa stáva šťastným zbavovaním sa túžby po majetku a moci

Super Airbus – 8 ľudí v jednom rade, večera, raňajky, ani jedno voľné miesto, sluchátka každému (jednorázovky), výber z rôznych programov (DVD), monitor s GPS mapou, kde sa akurát nachádzame, s výškou, rýchlosťou, ... Požral som tradične úplne všetko ako správny Slovák, tak, aby som neplatil za nezjedené a potom som celú noc nespal kvôli kŕčom v bruchu. Nadránom som im ešte kvalitne osračkoval palubné WC, že ani klíma nestíhala.

Ráno 7.08 pristávame v obávanom Johannesburgu – 11 stupňov, márne hľadám horúcu Afriku. Batoh sa našiel. Po hygiene pasová kontrola. Snáď zo 100 priehradok ani jeden beloch. Už to vonia skutočnou Afrikou. Moderné letisko na spôsob Frankfurtu, možno o niečo väčšie. Našiel som aj MTN store, kúpil kredit, ktorý sa mi, ale nedarí zaktivovať. Lístky na futbal nekúpim, začínajú od zajtra. Vymenil som nejaké randy. Žiaden bus do Cape town (CT) ani do centra som nenašiel. Otravný taxikár sa mi ponúkjal asi 10x, aby som nakoniec ústúpil a nechal sa odviesť na Park station do centra namiesto pôvodných 350R za 250R a ešte som mu aj kúpil Juice, aby na Slovensko len v dobrom spomínal, keďže som tak rapídne znížil sumu. Po meste samý bezdomovec a výhradne samí čierni. Na kedysi obávanom Park station chaos, blud ľudí, žobráci. Cielene si vyberajú mňa, keďže som v hale medzi cca 3000 ľuďmi sám biely. Kúpil som si lístok do CT za 350R. Čakám asi 2 hodiny a postupne si zvykám na atmosféru, odmietania služieb, tovaru, ... Keď príde bus z Pretórie postavia nás do radu jak na vojne, ešte ma dobrá duša v kuse upozorňuje nedávaj si ruksak dole, nevyberaj teraz peniaze, neodpovedaj mu, na toho pozor... Bus je OK. Poschodový, plný, znovu som sám biely. Asi im smrdím, alebo som im podozrivý ako fízel, nikto sa so mnou nechce baviť. Cestujem 17,5 hodiny. Zastávky len na pumpe. Išiel som okolo Ellis park aj Free state stadium, kde bude hrať Slovensko. Miestni nás nepoznajú, v celej krajine je však strašne bohatá vlajková výzdoba. Mestá sú vysvietené, vyzdobené. V každom mestečku, každej dedine sú na stĺpoch, budovách, svetlách množstvo slovenských vlajok. Určite minimálne 10-násobok počtu vlajok, ktoré visia na Slovensku počas nášho štátneho sviatku. Krásny pocit.

Už 10 hodín idem bez zatáčky, suchou pustatinou Gautengu a Free state. Keď to začína byť zaujímavejšie, zotmie sa. Noc bola blbá, ale keďže ma už nebolelo brucho, tak o niečo lepšia ako v lietadle. Počas zastávky na pumpe sa mi niekto hrabal v batohu – nezmizlo však nič.