Človek sa stáva šťastným zbavovaním sa túžby po majetku a moci

Super ovocné raňajky a vyrážame. Smerujeme na sever na Western Cape. Navštevujeme farmu vo Wineland – Viewfarm, kde chovajú kozy a robia super syry a víno s ochutnávkami. Ku každému druhu nám rozprávajú dve Afričanky a jedna nórka. Vypil som dokopy tak jednu fľašu a zjedol kilo syra.

Poobede pokračujeme do mesta. Prechádzame dialnicou naprieč townships. Sú to nekonečné, neuveriteľne rozľahlé predmestia, slumy, plechové búdy tých najchudobnejších z chudobných. Státisíce úplne izolovaných ľudí, kde nemá kontrolu polícia, kde nikto nemá žiadnu adresu. To musím ochutnať naživo, vravím Ianovi. Po uličkách sú stovky frustrovaných, sfetovaných detí a nadrogovaných mužov aj žien. Zastavujeme auto na jedinej pumpe v tej najhoršej štvrti Khaelidja, tak, že blokujeme vstup do obchodu. Ian sa dohodol s ochrankárom obchodu, aby mu nejaký mladý gang nerozbil auto. Ideme priamo medzi slumy. Uličky medzi búdami majú cca 60cm. Ak sa chceme minúť s opitou 30-ničkou, musíme sa o seba oprieť. Ian dokáže rozoznať podľa očí, či je niekto opitý, sfetovaný, zdrogovaný alebo triezvy. Väčšia polovica je však triezva. Ian má stále ruku na zbrani. Vysvetľuje, že po 10 minútach začína tu byť nebezpečne, pretože na začiatku je každý prekvapený, že čo tu chceme, potom testujú ako sa správame, gangy sa začnú organizovať a potom môžu udrieť. Tu by nikto nič nezistil ani nevyšetril. Načierno naťahaná elektrina, za jednou búdou chlapi čistia kozie hlavy na hostinu, všade plno vatier. Odrazu ktosi zakričí: „Polícia !!!“. A naozaj vyzeráme ako nejakí agenti. Bieli, kráčame rýchlo pomedzi búdy... Nemajú tu radi cudzích nepozvaných. Práve v Khaelidji zabijú najviac policajtov v CT. Nie všetky vraždy sú však evidované. Je tu množstvo ilegálnych prisťahovalcov, ktorí nikomu nechýbajú.

Z Khaelidje ideme do superluxusného nákupného centra. Zastúpené sú všetky rasy, veľa turistov. Pri mori to veľmi pripomína francúzske či grécke riviéry. Neuveriteľný luxus, káva vo five star hotel je len pár hodín po Khaelidji zanecháva zvláštne pocity s kontrastov tohoto sveta. V obchodoch vlajú slovenské vlajky. V ticket centre za pár sekúnd bez radu získam lístky na platobnú kartu. V meste je čisto, veľa kvetov, všetko vyzdobené.

Večer  sa vyberáme na známu Long Street. Buzíci, otravné sfetované a veľmi nebezpečné deti ulice. Ian na nich zreve ich pouličným slangom a hneď je pokoj. V uliciach je veľmi veľa utečencov z Konga (bývalý Zair), dorozumievame sa francúzštinou. Práve títo sú najviac priateľskí a najviac pracovití, omnoho prívetivejší než domáci. Na autách sú počas jazdy zamknuté dvere, aj v horúčave sú zatvorené okná. Večer ideme na pivo a aperitív (amarulla cream) do pubu Mamma Africa. Super – sedíme s Kolumbijčanmi. Perfektná kapela. 5 rôznych bicích nástrojov vytvorí super jazzík. Počúvam hodiny. Všetky stoličky sú prázdne, celý pub tancuje.