Človek sa stáva šťastným zbavovaním sa túžby po majetku a moci

Strašne dusná noc. Vôbec som nespal. Ešte aj cestovná horúčka k tomu. Bŕŕ. Rýchlo do chladnejšej Európy spolu s našimi futbalistami. Nemôžem sa dočkať rána. Svitá, ale horúčavy len pribúda. Idem si kúpiť vodu. Po návrate radšej dojednávam odvoz o 2 hodiny skôr na klimatizované letisko. Strašné zápchy po ceste, zápchy sa absolvujú bez klímy v aute aj v buse a všetci sa dusia. Check-in bez radu a bez problémov, len bágel som nemohol zobrať na palubu, takže v Budapešti to bude tesné. Pozerám na púšť, pijem nektár z guavy a pomaly sa lúčim s Afrikou. Dve odlišné tváre. Egypt sa mi zdá bezpečný, ale na každom kroku bakšiš a menej úprimnosti mi trochu vadí. Ak sa do Afriky raz vrátim, tak určite pôjdem južnejšie do divokejšej, ale veselšej Afriky. Z výšky ešte vidím pyramídy a ahoj krásny kontinent.

Na starom kontinente všetko po starom, hneď ako vystúpim sa ponáhľam. Bežím na autobus, rýchlo prestupujem na metro, na ďalšie metro, bežím po eskalátoroch hore, na Keleti bežím po nástupišti, stíham vlak do Košíc, ten takisto ide akosi výrazne rýchlejšie ako tie africké. V Prešove ma už čakajú po polnoci svokrovci, ktorí ma vezú domov. Vybozkávam rodinu. Teraz potrebujem byť len 24 hodín s nimi, preto hneď odchádzame autom do Grécka. Keď zatvorím oči stále však počujem hlas buše, vidím bežiacu nialu, biele zuby, počujem bubny Zuluov, vidím veľké chrobáky v stane, počujem vuvuzely ...

Myslím, že v Európe potrebujeme všetci viac Afriky. Pretože tam v Afrike oveľa viac ľudí ako v Európe a Amerike nepotrebuje a netúži vlastniť nič viac, než teraz skutočne majú. A možno aj preto sú o hodný kus šťastnejší a veselší ako sme my v neustálej túžbe získať niečo, čo ešte nemáme.